Smer našej demokratickej krajiny prechádza otrasmi. Hrúbka nášho vedomia zachádza za múr pretvárky a klamstiev. Demokracia je vláda väčšiny. Otázka nastolená väčšinou vždy prechádza smútkom menšín. Hlúpym predpokladom vlády väčšiny je viera v správne rozhodnutia v prospech všeobecného blaha.
Kríza systému väčšinovej vlády nastáva v momente , keď si uvedomíme zastúpenie jedincov vo vládnom sektore. Vždy príde moment krízy spoločenského vedomia. Spoločnosť, ako fungujúci celok , kde vládne prirodzená hirearchia a vláda schopnejšieho a silnejšieho. Toto je zabehnutý moment v živote každého z nás. Neustály súboj menšieho proti väčšiemu, kde menší naberá silu na úkor úpadku veľkého obra .
Miera nášho sebauvedomenia je problémom. Od mala sme vedení k uznávaniu a akceptovaniu silnejších a direktívnejších. Sebarealizácia je problém. Nerešpektovanie pravidiel je tiež problém. V momente vyčnievania z davu dochádza ku kolapsu zabehnutých noriem a jedinec je buď vyčlenený mimo spoločnosť a na jej okraji upadá do nenávisti v pocite ublíženia, alebo je naopak natoľko silný, že jeho vyčnievanie z davu a sila ho predurčuje pre vodcovskú pozíciu.
Otázka je, čo sa udeje, keď sa svojou silou a výbojnosťou dostane k moci jedinec, ktorého hodnoty sú nebezpečné a pre demokratickú spoločnosť kontraproduktívne. Rizikom slobodnej voľby je často nesprávna interpretácia hodnôt. Viera v atraktivitu výbušného jedinca predbieha mieru zodpovedného konania. V čase sklamania z nesprávneho uberania sa spoločnosti je priemerný občan ochotný zveriť moc nad sebou samým vodcom, ktorí v zásade nemajú okrem kriku a obmedzení čo ponúknuť.
V prípade, že človek vychovaný v demokratickom svete je ochotný zvoliť cestu nedemokratického autokratického systému, vyplýva z toho jedine fakt hlbokej nespokojnosti s vládou väčšiny . prospech menšiny, ktorá kričí po zmene a volá po nových hodnotách.
Verím v zmenu a v pozitívne myslenie. Môj jediný strach vyplýva z pocitu samoty v dnešnom sivom svete. Kde samota a individualizmus predbehli spoločenské konanie a tímového ducha. Mojím cieľom je budovať pavučinu spokojnosti naprieč blízkymi aj vzdialenými osobami. Keby každý z nás rozdával aspoň trochu úsmevu a hľadal v spoločnom prežívaní pekné veci, vedeli by sme znovu objaviť čaro spoločného vládnutia
