Prečo ľudia prestávajú veriť sami sebe

Autor: Samuel Sivák | 2.5.2016 o 9:35 | Karma článku: 1,83 | Prečítané:  169x

Nájdime v sebe silu chápať veci inak. pozerať sa ďalej a vyššie. nájdime v sebe silu robiť viac pre druhých a pre úsmev  

Smer našej demokratickej krajiny prechádza otrasmi. Hrúbka nášho vedomia zachádza za múr pretvárky a klamstiev.  Demokracia je vláda väčšiny. Otázka nastolená väčšinou vždy prechádza smútkom menšín. Hlúpym predpokladom vlády väčšiny je viera v správne rozhodnutia v prospech všeobecného blaha.

Kríza systému väčšinovej vlády nastáva v momente , keď si uvedomíme zastúpenie jedincov vo vládnom sektore. Vždy príde moment krízy spoločenského vedomia. Spoločnosť, ako fungujúci celok , kde vládne prirodzená hirearchia a vláda schopnejšieho a silnejšieho.  Toto je zabehnutý moment  v živote každého z nás. Neustály súboj  menšieho proti väčšiemu, kde menší naberá silu na úkor úpadku veľkého obra . 

Miera nášho sebauvedomenia je problémom. Od mala sme vedení k uznávaniu a akceptovaniu silnejších a direktívnejších. Sebarealizácia je problém. Nerešpektovanie pravidiel je tiež problém. V momente vyčnievania z davu dochádza ku kolapsu zabehnutých noriem a jedinec je buď vyčlenený mimo spoločnosť a na jej okraji upadá do nenávisti v pocite ublíženia, alebo je naopak natoľko silný, že jeho vyčnievanie z davu a sila ho predurčuje pre vodcovskú pozíciu.

Otázka  je, čo sa udeje, keď sa svojou silou a výbojnosťou dostane k moci jedinec, ktorého hodnoty sú nebezpečné a pre demokratickú spoločnosť kontraproduktívne. Rizikom slobodnej voľby je často nesprávna interpretácia hodnôt. Viera v atraktivitu výbušného jedinca predbieha mieru zodpovedného konania. V čase sklamania z nesprávneho uberania sa spoločnosti je priemerný občan ochotný zveriť moc nad sebou samým vodcom, ktorí v zásade nemajú okrem kriku a obmedzení čo ponúknuť.

V prípade, že človek vychovaný v demokratickom svete je ochotný zvoliť cestu nedemokratického autokratického systému, vyplýva z toho jedine fakt hlbokej nespokojnosti s vládou väčšiny . prospech menšiny, ktorá kričí po zmene a volá po nových hodnotách. 

Verím v zmenu a v pozitívne myslenie. Môj jediný strach vyplýva z pocitu samoty v dnešnom sivom svete. Kde samota a individualizmus predbehli spoločenské konanie a tímového ducha.   Mojím cieľom je budovať pavučinu spokojnosti naprieč blízkymi aj vzdialenými osobami. Keby každý z nás rozdával aspoň trochu úsmevu a hľadal v spoločnom prežívaní pekné veci,  vedeli by sme znovu objaviť čaro spoločného vládnutia 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.

ŠPORT

Predviedol sólo od polovice ihriska. Weiss strelil v Katare krásny gól

Slovenský reprezentant strelil svoj desiaty gól v prebiehajúcej sezóne a patrí k najlepším kanonierom súťaže.

KOMENTÁRE

Ktorý Boh mohol toto dopustiť? (Píše Michal Havran)

Súčasná politická teológia opustila aristokratické predstavy o politickom mesiášovi.


Už ste čítali?